Stručná  história cirkevného zboru

Pôvodný názov nášho cirkevného zboru bol : Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Kalnici-Kalnej.

Náš cirkevný zbor bol prvým presídleneckým zborom, ktorý sa počal organizovať. Prví presídlenci sem prišli v apríli 1947. Vtedy už bolo v Kalnici niekoľko evanjelických rodín z Liptova, ktorí prišli hneď po druhej svetovej vojne na  bývalý grófsky majetok ako kolonisti.

Na deň hodov 29. júna pozval levický brat farár Július Lanštiak na cirkevné slávnosti brata farára Jána Križana z cirkevného zboru v Kráľovciach. Po Bohoslužbách na konvente sa zástupcovia 8 obcí vyslovili, že žiadajú vytvoriť nový zbor a požiadali Jána Križana, aby ho začal organizovať.  Matkocirkvou boli obce Kalnica a Kalná, fíliami obce Lok, Dolná Seč, Horná Seč, Nový Tekov, Marušová , Malé Kozmálovce, Beša a Tekovský Hrádok. Konvent zvolil  predsedníctvo a to zborového dozorcu Ing. Juraja Tvarožka z  Loku, pod dozorcu Františka Grečnera z  Kalnej, kurátora celo zborového Adama Matejku z Kalnice a kostolníka Martina Janču  z Kalnice. Presbytermi sa stali Štefan Antalík  a Ján Gálik z Kalnej, Jozef Struhár z Kalnice, Blahoslav Šebesta, Ondrej Bartoš a Ján Palic z Nového Tekova, Ján Cesnak z Malých Kozmáloviec, Ondrej Barta z Hornej Seči a Ondrej Pokoracký z Dolnej Seči.

Po misijných slávnostiach, ktoré boli 9. a 10. augusta 1947 zasadol zborový konvent. Namiesto Pavla Bartu bol zvolený Ján Naď z Hornej Seči a za druhého kostolníka matko cirkevného bol zvolený Ján Poliak.

Dňom 1. Septembra 1947 bol brat farár Ján Križan vymenovaný  biskupským úradom za administrátora.

Náš zbor patril pôvodne do Hontianského seniorátu, ale od jesene 1948 bol na vlastnú žiadosť preradený do Dunajského seniorátu  so sídlom v Modre, ktorý bol zriadený kvôli presídleneckým zborom.

Pomerne dlho trvalo, kým si naši ľudia zvykli na tunajší bohoslužobný poriadok, nakoľko v Maďarsku nebola spievaná liturgia.

23. mája 1948 bola v našom zbore prvá konfirmácia 32 dietok a to 19 chlapcov a 13 dievčat.

Podľa zápisnice prvého seniorálneho konventu Dunajského seniorátu , ktorý bol dňa 9. júna 1949 v Komárne, sa udáva počet duší nášho zboru na 1 803, pričom iba niektorí cirkevníci sú kolonisti, ostatní sú presídlenci najmä z Nyiregyháze a zo Szarvasa.

V roku 1951 zbor zakúpil dom, pôvodne patriaci Dr. Miklošimu a to od Fondu národnej obnovy, ale až v roku 1956 bol uvoľnený a po rozsiahlej prestavbe a rekonštrukcii 30. júna 1957 bola posvätená modlitebňa, vybudovaná z vedľajšej budovy, bývalej ordinácie. Faru dostal zbor do užívania až od 10. novembra 1958. Aj tú musel rozsiahle renovovať.

Rozsiahla rekonštrukcia modlitebne v Dolnej Seči sa uskutočnila v roku 1967. Vchod, ktorý bol z dvora, bol preložený na čelnú stranu domu od ulice, zadný múr bol opravený spolu so strechou, čelný múr bol vymurovaný až po štít a na čelný múr bol umiestený kríž. Boli dané nové okná a vybetónovaná podlaha. Dušou celej práce bol brat Ján Šípoš st., ktorý aj na meno svojho syna zakúpil tento dom a daroval ho cirkvi. Posviacka bola 8. októbra 1967. Posviacku previedol brat biskup Dr. L. Katina zo Zvolena, ktorý bol príjemne prekvapený horlivosťou a vďačnosťou našich presídlencov. Cirkevníci odpracovali 103 dní a 64 cirkevníkov darovalo spolu takmer 10 000 ,- Kčs. Obraz na oltár namaľoval pán Eugen Liebstockl (Libštok) z Levíc.

V Malých Kozmálovciach bývali bohoslužby najprv v učebni bývalej reformovanej školy a po roku 1948 v domácnostiach a to postupne u Jána  Cesnaka, u Márie Banskej, u Ondreja Henžela, u rodiny Kockovej  a Gerhardtovej. Po dvadsiatich rokoch takéhoto náhradného riešenia  daroval cirkvi svoj dom č. 43 Jozef Mottl, pôvodným priezviskom Ševčík, ktorý vtedy býval v Plzni, a to formálnou kúpnou zmluvou z 28.5.1968. Pôvodne to bola rímskokatolická škola, neskôr sklad na obilie a krátko aj kultúrny dom. Rekonštrukcia budovy prebiehala v rokoch 1969-1970. Okrem iného pri nej boli vymenené vchodové dvere, vytvorená predsienka, urobená nová dlážka a plafón a celkovo zariadená modlitebňa. Aj tu namaľoval oltárny obraz, znázorňujúci Pána Ježiša v rozhovore s Petrom, akademický maliar Liebstockl. Zvonka bol dom omietnutý a vyzdobený plasticky z omietky vystupujúcim krížom. Bolo vybudované aj nové oplotenie. Posviacku vykonal brat biskup Rudolf Koštial zo Zvolena 27.9.1970. Hodnota zariadenia a vykonaných prác predstavovala 35 000.- Kčs. Pri tejto príležitosti miestny kňaz Ján Križan spomenul, ako sa tesne po presídlení medzi slovenskými evanjelikmi predávali karty na podporu nových presídleneckých zborov. Na karte bol strom s desiatimi jablkami, z ktorých každé predstavovalo jeden cirkevný zbor. Na jednom z jabĺk bol aj nápis Kalná nad Hronom. Budovaním modlitební napriek ťažkostiam jednotlivé jabĺčka z karty dozrievajú.                    

Po bratovi farárovi Jánovi Križanovi pôsobila ako farárka od 1.marca 1974 Darina Basaríková, rod. Zuščinová. Počas jej pôsobenia mal zbor do 1 200 duší. Uskutočnila sa rozsiahla oprava fary a údržbové práce na bohoslužobných miestnostiach v Kalnej, Malých Kozmálovciach a v Dolnej Seči.

V roku 1980 bol v Loku zakúpený dom a zrekonštruovaný na modlitebňu. Pri tom  boli vymurované celkom nové bočné múry, zabudované nové dvere, stavebne opravená  celá budova zvonka aj zvnútra, kazateľňa, oltár a 10 lavíc odkúpené z modlitebne v Želiezovciach a ostatné lavice vyrobili v Novej Bani. Bolo zakúpené harmónium a celé ďalšie vnútorné zariadenie. Práce viedol nám. dozorca Ján Marfoldi. Všetky fílie poskytli finančnú pomoc, ale najväčšiu ťarchu niesli Ločania. Všetky náklady vyšli takmer na 100 000,. Kčs. Posviacka sa uskutočnila 18.10.1981 a vykonal ju brat biskup ZD Rudolf Koštial.

10. februára 1981 nastúpila ako farárka Alena Kováčiková s manželom, ktorý robil farára v želiezoveckom zbore. Za obdobie rokov 1981 až 1991 bola opätovne rekonštruovaná fara, kde bola vystavaná aj garáž a vykonaná údržba všetkých  modlitební.

V roku 1984-85 sa uskutočnila prestavba  modlitebne v Kalnej, ktorá bola predĺžená o 5 metrov, bola pristavená sakristia a vchod z ulice a vymenená strecha. Súčasne bol vyhotovený nový drevený obklad vnútri a nová oltárna časť.

Služby Božie sa od roku 1986 konali každú nedeľu na troch miestach, a to v Kalnej nad Hronom a na dvoch fíliách. Konali sa aj detské služby Božie. Prvým diakonom nášho Dunajsko-nitrianského seniorátu sa stal Ľuboš  Hasič.

V auguste 1992 nastúpil do nášho zboru brat kaplán Ján Ondrejčin, ktorý v roku 1995 absolvoval farársku skúšku a bol 30. 7.1995 zvolený za zborového farára. Počas jeho pôsobenia sa podarilo postaviť zvonicu na modlitebni v Kalnej, ktorá architektonicky zvýraznila vzhľad celej budovy a umožnila dôstojné využitie zvona, vyhotoveného majstrom zvonárom Michalom Trvalecom.    

V roku 1995 sa konečne zastavil niekoľko rokov trvajúci pokles počtu duší v našom zbore, naopak došlo k nárastu o 6 duší na počet 1056. V roku 1996 je v našom zbore 1054 duší. Už viac rokov sa darí udržiavať vyrovnané ročné rozpočty.

(Použitý materiál : Kronika evanjelického cirkevného zboru v Kalnej)